Vypadnuté tesnenie v spoji Väčšinou sa táto závada stáva pri neodbornej montáži plastového potrubia. Vyčnievajúce tesnenie potom tvorí prekážku, o ktorú sa zachytávajú pevné nečistoty, a potrubie sa na tomto mieste časom upchá.   MOŽNÝ SPÔSOB OPRAVY: Odporúčame odstrániť vypadnuté tesnenie najlepšie riadenou frézou. Tento spoj je potom potrebné pretesniť pomocou krátkej sanačnej vložky. Keďže tieto závady sa väčšinou stávajú na domových odpadoch, nie je vždy možné bez výkopovú opravu vykonať a preto je niekedy nutné opraviť závadu stavebným spôsobom.   Zvetraná a neodborne vykonaná revízia šachty Jedná sa o revíznu šachtu bez vybudovaného žliabku, alebo sa zvetraným murivom bez žliabku na dne a s napojením odbočiek mimo dno. Na dne takejto šachty sa potom hromadia pevné nečistoty až do doby, než sa kanalizácia upchá. Tomu napomáha aj padanie zvetraného muriva na dno.   MOŽNÝ SPÔSOB OPRAVY:  Najlepšie je vykonať sanáciu šachty, vyspraviť murivo, škáry a vybudovať žliabok na dne. Tiež sa nesmie zabudnúť na dorobenie, alebo výmenu stúpadiel do šachty. Keď je to možné napojiť pripojené potrubie do dna šachty.   Zavalená kanalizácia Jedná sa o havarijný stav kanalizácie, kedy je potrubie zrútené, neodteká a je nutná rýchla oprava.   MOŽNÝ SPÔSOB OPRAVY:  Takto poškodenú kanalizáciu je nutné opraviť stavebne.   Prelomená kanalizácia Príčinou býva pokles zeminy v mieste potrubia a jeho prelomenie, alebo neodborne vykonaná zmena smeru pri výstavbe. V zlome sa vytvorí zub, o ktorý sa zachytávajú nečistoty a potrubia upchávajú.   MOŽNÝ SPÔSOB OPRAVY:  Ak sa nejedná o príliš veľký zlom, je možné také miesto opraviť bezvýkopovým spôsobom. Vytvorený zub odfrézovať a potom miesto vyvložkovať sanačným rukávcom. Ak je zlom väčší, je lepšie opraviť kanalizáciu stavebno.   Betón v potrubí, pevné prekážky v kanalizácii Väčšinou sa taká závada stane pri stavebných prácach v okolí kanalizácie. Ide napríklad o vymývanie miešačiek, náradie a kýbel zo stavby do dažďových vpustí, o narušenie kanalizačnej prípojky pri vstrekovaní pod. V mieste prekážky sa začnú hromadiť nečistoty, ktoré potom potrubie upchajú.   MOŽNÝ SPÔSOB OPRAVY:  Ak je to možné, dá sa prekážka odfrézovať riadenou robotickou frézou, alebo špeciálnymi frézovacími tryskami na tlakovú vodu. Ak nie je, je nutná stavebná oprava.   Zdeformované plastové potrubie Najčastejšie sa táto závada stáva pri pokládke potrubia a počas neodborného hutnenie bez správneho zásypu. Potrubie je potom v takom mieste staticky oslabené a časom môže prasknúť. Pokiaľ je potrubie zdeformované na dne, bránia odtekajúcemu odpadu. Čo sa časom stane, už asi už viete.   MOŽNÝ SPÔSOB OPRAVY:  Táto porucha nedá opraviť bezvýkopovou technológiou. Je nutná výmena potrubia za nové.   Preležané potrubie Ide o potrubie, ktoré si sedlo a je v určitom úseku do protispádu. V týchto miestach potom stojí voda a unášacia sila odpadovej vody je tu veľmi obmedzená. Preto sa tu usadzujú pevné nečistoty, alebo tu tuhnú tuky z kuchýň, ktoré sa usadzujú na stenách. Časom tu potom môže dôjsť k upchatiu.   MOŽNÝ SPÔSOB OPRAVY:  Táto porucha nedá opraviť bezvýkopovou technológiou. Je nutné opraviť potrubie stavebne tak, aby malo správny spád.   Potkany v kanalizácii Potkany sa vyskytujú v miestach, kde majú dostatok potravy. Kanalizáciu vám asi neupchajú, aj keď v praxi sme sa stretli, že si potkany nanosia do potrubia kamene a iné prekážky, aby sa o ne mohlo jedlo zachytávať.   MOŽNÝ SPÔSOB OPRAVY:  Základom je udržiavať kanalizáciu čistú a v dobrom stave bez dier a ďalších miest, kadiaľ by potkany do nej našli. Ďalej tiež nie je dobré vyhadzovať zvyšky jedál do kanalizácie a kŕmiť ich. Pokiaľ už v kanalizácii potkany máte, aplikujte do revíznej šachty prípravky na ich vyhubenie.

Odpadové vody vznikajú z rozličných zdrojov – či už ide o splašky z umývadiel, vaní, záchodov alebo o dažďovú vodu, ktorá odteká zo striech a iných odvodňovacích plôch, všetky tieto splašky sa musia zneškodniť v súlade so zákonom. Aby odvádzanie odpadových vôd fungovalo bez problémov, musí byť správne vybudovaná domová kanalizácia. Ak by totiž kanalizácia zlyhala, mohlo by nám to spôsobiť nemalé problémy – od šírenia zápachu, cez poruchy potrubia, až po ohrozujúce nasatie splaškov do pitnej vody. Dnes si preto povieme pár slov o kanalizácii, o tom, z čoho sa kanalizácia skladá, aj o tom, prečo sú jednotlivé časti kanalizácie dôležité a prečo by bez nich kanalizácia nemusela fungovať správne.  Kanalizačné prípojky Kanalizačná prípojka je úsek kanalizačného potrubia, ktorým sa odvádzajú odpadové vody z pozemku. Odpadové vody sa odvádzajú aj z miesta vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektu alebo stavby. Kanalizačná prípojka je vybudovaná tak, aby vyústila do verejnej kanalizácie. Kanalizačná prípojka je vodnou stavbou, pokiaľ spĺňa podmienky uvedené v § 52, ods.1.) písm. k) zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách: slúži na vypúšťanie odpadových vôd z priemyselných stavieb a poľnohospodárskych stavieb slúži na odvádzanie odpadových vôd z areálu alebo skupiny stavieb, ak to vyžaduje samostatnú stokovú sieť slúži na vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, ktoré vyžaduje ich predchádzajúce čistenie je dlhšia ako 100 m a má vnútorný priemer väčší ako 20 cm. Odberateľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má uzavretú zmluvu o dodávke vody. Vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejnej kanalizácie. Každý vlastník nehnuteľnosti má povinnosť napojiť svoju nehnuteľnosť na verejnú kanalizáciu. Pre tieto účely potrebuje firmu, ktorá sa postará o vybudovanie kanalizačnej prípojky.   Kanalizačná šachta Kanalizačná alebo revízna šachta, je nevyhnutnou súčasťou kanalizačnej prípojky pre splaškové a odpadové vody – ak chcete, aby vám potrubie správne fungovalo. Je totiž určená na vykonávanie kontroly a údržby potrubia. Veľkosť kanalizačnej šachty sa odvíja od projektu, požiadaviek správcov kanalizačnej siete, ale aj ich majiteľov. Revízna šachta sa používa pri prípojkách splaškovej odpadovej vody. Prostredníctvom kanalizačnej šachty je možné ľahko kontrolovať a udržiavať potrubie v dobrom stave. Umiestnenie šachty vychádza z dispozičného usporiadania celku, využitia kanalizácie, ale aj z lokálnych podmienok kanalizačnej siete. Kanalizačné šachty sa skladajú z troch častí: šachtové dno, šachtová rúra a poklop. Podľa typu delia na samonosné šachty (usadzujú sa na pripravené dno, sú vhodné tam, kde nie je vysoká spodná voda), obetónované šachty (usadzujú sa na pripravené betónové dno, potom je plášť šachty obetónovaný – hrúbka betónu sa volí podľa umiestnenia šachty). Ako revíznu šachtu osadiť Šachtové dno sa umiestni do zhutneného podsypu. Napojí sa vstupné a výstupné potrubie a šachtová rúra sa zasunie do šachtového dna. Postupne sa obsypáva a hutní, až do úrovne 10 cm pod spodnou časťou, kde je plánované osadenie rámu či prstenca. Ten sa osadí do betónového lôžka. Šachta sa zakryje poklopom a vykonajú sa terénne úpravy. Prečo je kanalizačná šachta potrebná V prípade, že rekonštruujete starší dom alebo staviate nový a chcete sa pripojiť na miestnu kanalizáciu a vodovod, musíte mať na pozemku najprv vybudovanú revíznu šachtu. Revízna šachta uľahčí prístup do splaškovej či dažďovej a drenážne aj do kanalizačnej prípojky. Kanalizačná šachta tiež slúži ako odvod vody od objektov a je možné ňou prepojiť rôzne priemery potrubí.   Kanalizačné potrubie Kanalizačné potrubie je súčasťou každej domácnosti, ktorá je vybavená kuchyňou, kúpeľňou či toaletou. Systém odpadových potrubí, ústiaci do útrob kanalizačného systému, si vyžaduje bezchybnú funkčnosť a preto je dobré si na kladenie kanalizácie a kanalizačného potrubia prizvať odborníkov. Na kladenie kanalizácie sa dnes používajú železné a plastové rúry, ktoré sa dajú pohodlne nainštalovať a majú dobré prevádzkové vlastnosti. Položenie kanalizačného potrubia Základom kanalizácie sú kanalizačné rúry, kolená, odbočky, šachta a spätná klapka. Aby kanalizácia nepretekala, je potrebné si pripraviť spojovací materiál, tesnenie a montážne mazivo – používajú sa pri spojoch jednotlivých dielov. Pre výkopové práce platí, že je potrebné dodržať správnu hĺbku položeného potrubia a jeho správny priemer, podľa hĺbky uloženia kanalizačných rúr, aby bol odtok odpadových vôd bezproblémový a plynulý. Je potrebné tiež dodržať šírku okolitého výkopu, aby sa mohla rúra správne izolovať a obložiť podporným štrkom, pieskom, prípadne fóliou. Zásadou je vytvorenie minimálneho spádu odpadového potrubia, aby sa neupchávalo. Pri výkopových prácach dbá naša spoločnosť, zaoberajúca sa prípojkami kanalizácie, na pravidlo, že čím je kanalizácia hlbšie, tým, by mal byť vyšší priemer rúry. Príprava podložia pre uloženie kanalizačnej rúry si vyžaduje obzvlášť pozornosť. Na jeden meter potrubia je potrebné zachovať spád rúr 2 až 2,5 cm. Samotné podložie sa pripravuje podľa podkladu výkopu. Ak sa nachádza vo výkope jemná zem, potrubie môže byť položené priamo, kamenisté podložie je potrebné vysypať jemne zrnitým materiálom, štrkom a naň položiť kanalizačné potrubie. Veľmi nestabilné podložie sa môže spevniť vybetónovaním a následným vytvorením klasického podložia z jemného materiálu a štrku. Pridať sa môže aj fólia. Pri výskyte vody sa podložie kanalizačného potrubia vyvyšuje o približne 20-30 cm a vysype sa štrkom. Pri kladení kanalizačného potrubia je potrebné dbať na jeho čistotu, aby sa zachovala vodotesnosť. Potrubie sa opatrne spúšťa do výkopu a musí doliehať na podložie umiestnené vo výkope. Zasýpanie potrubia je potrebné zabezpečiť tak, aby sa obsypový materiál dostal medzi výkop a potrubie a celé potrubie chránil pred prípadnými deformáciami. Obsypový materiál sa zhutňuje vibračným zariadením a vyžaduje si navrstvenie až do výšky približne 20 cm nad kanalizačné potrubie. Následne sa kanalizácia zasype pôvodnou zeminou z výkopu. Napojenie na verejnú kanalizáciu Dôležitou súčasťou domáceho kanalizačného potrubia je napojenie na verejnú kanalizáciu, žumpu (septik) alebo malú čističku odpadových vôd. Zvyčajne sa takéto napojenie vykonáva pomocou rúr s priemerom 20 cm. Vývody z objektu sú realizované pomocou kanalizačných revíznych šácht (najlepšie, keď je šachta na každom spoji dvoch alebo viacerých potrubí), ktoré sú zakryté liatinovými poklopmi. Kanalizácia musí byť položená na správne pripravenom podklade, inak môže potrubie sadnúť, prasknúť, spôsobiť nepríjemnosti a náklady na sanáciu. Potrubie musí byť uložené v zemi pod bodom mrazu, čo je v priemere hĺbka 60 až 80 cm. Po dokončení výstavby kanalizácie musí zhotoviteľ odskúšať prietok a tesnosť. Počas testu nesmie odpadová voda unikať ani vykazovať iné nepravidelnosti. Protokol, ktorý sa vyhotovuje po skúške, podpisuje zhotoviteľ. Vybudovanie kanalizačnej prípojky S našou mechanizáciou a minibagrom sa postaráme o vybudovanie kanalizačnej prípojky aj v úzkych priestoroch vášho pozemku. Pre každú nehnuteľnosť je potrebná samostatná kanalizačná prípojka. Tá by mala byť čo najkratšia, priama, vedená v jednom smere a vyrobená z jedného druhu materiálu. V prípade, že budete potrebovať zmeniť smer kanalizačnej prípojky, je potrebné na mieste zmeny smeru vybudovať kanalizačnú šachtu, ktorej stavbu vieme tiež zrealizovať. S našou technikou podvŕtavame aj komunikácie so šnekom s priemerom 200 mm.

Rozvody vody v dvoch fázach Rozvody vody sa robia v dvoch fázach. Pred omietkami je najskôr potrebné pripraviť tzv. zvislé rozvody, vedúce v stenách. Ďalšie, vodorovné rozvody je nutné robiť až po položení hydroizolácie základovej dosky. Aby vám pri tomto procese neprekážali a nič sa nezničilo.    Aký materiál potrebujete? V súčasnosti sa už štandardne používajú flexibilné plastové rúry na rozvody vody (polypropylénové) s dlhou životnosťou. Pri vnútorných rozvodoch ide najčastejšie o tzv. PPR trubky, ktoré sa zvárajú pomocou polyfúznych zváračiek a ich montáž je pomerne jednoduchá a rýchla. Poradia si aj s atypickými stavbami a poteší tiež priaznivá cena. Ďalej budete potrebovať: Nástenky, čo sú kolená so závitom na výstupe Záslepky na ukončenie rúrok Špeciálne rúrky na kríženie Kompenzačnú slučku Drážkovačku a Izoláciu   Pozor na rozlíšenie rúrok Dôležité je rozlíšiť rozvody na teplú a studenú vodu. Na základe hrúbky steny sa teplé označujú PN20 a studené PN16. Rozvody teplej vody vyžadujú širšie steny rúrok kvôli zníženiu deformácií (rozťažnosti). Sú farebne odlíšené – rúrky na studenú vodu majú na sebe modrý pruh, rúrky na teplú vodu zase červený.   Zvislé rozvody vody – rúrky, drážky, výstupy Pre združené zvislé rozvody pre niekoľko spotrebičov je vhodné použiť rúrky s priemerom 25 mm. Na bežné pripojenie samostatných rozvodov postačia rúrky s priemerom 20 mm. Všetky vždy treba dávať do tepelnej izolácie, pričom platí, že čím hrubšiu použijete, tým lepšie. Teplá voda v rúrkach nebude rýchlo chladnúť a tiež sa rúry nebudú vzájomne ovplyvňovať. Izolácia býva narezaná, aby sa dala navliecť alebo nasunúť na potrubie. Pri navliekaní ju jednoducho prerežte v mieste, kde je narezaná, a následne prierez spojte sponami na izoláciu. Použiť môžete aj lepiacu pásku. Drážky na vodu vyrežte pomocou drážkovačky (so šírkou prierezu cca 45 mm). Výstupy vody von z omietky sa riešia pomocou nástenky. Na tú sa následne naskrutkuje roháčik s kohútikom na uzavretie prívodu.  Táto nástenka by mala byť v úrovni finálnej omietky (1 – 1,5 cm nad úrovňou múrov). V úrovni základovej dosky vyveďte rúrky von zo steny cca 10 až 15 centimetrov, aby sa na ne dalo pripojiť.   Vodorovné rozvody vody – rúrky, drážky, výstupy Pýtate sa, ako na druhú fázu? Ako sa robia vodorovné rozvody vody? Ťahajú sa na úrovni podlahy. Pokiaľ je to možné, okolo steny, aby ste pri prípadnej oprave rozvodov nemuseli vybúravať podlahu uprostred miestnosti. Tieto rozvody tiež musia byť zaizolované. Na dlhšie rozvody teplej vody je potrebné použiť kompenzáciu rozťažnosti rúrky (L-kompenzátor, U-kompenzátor, kompenzačná slučka). Na kríženie rúrok sa používajú špeciálne cca 30 centimetrov dlhé prehnuté rúrky. Veľmi dôležité je správne naplánovať rozvody tak, aby sa toto zavádzalo čo najmenej. Zvážte základné štandardy. Napríklad: teplá voda vľavo, spoločné napojenie na rúrku s väčším prierezom či oddelenie (dočasné uzavretie, iný typ vody…)

Vedeli ste, že väčšina energie v domoch a bytoch sa v skutočnosti spotrebuje na vykurovanie? Kúrenie má veľký vplyv nielen na rodinný rozpočet, ale aj na náš pocit pohodlia a životné prostredie. V záujme zníženia nákladov a zvýšenia vlastného komfortu by preto prvým krokom mal byť racionálny a funkčný návrh domu a až potom nasleduje výber spôsobu vykurovania a vykurovacieho zariadenia. Aby sme vám pomohli zvládnuť túto, nie veľmi jednoduchú tému, pripravili sme pre vás komplexný prehľad, ako si vybrať správne kúrenie pre váš príbytok.   1. Vykurovanie domu Každý mesiac, keď musíme platiť účty za energie, nám pripomína, že ani bývanie vo vlastnom dome nie je zadarmo. Neustále spotrebúvame energiu, najmä elektrinu a teplo. Vedeli ste, že 64 % energie v domácnostiach sa spotrebuje na vykurovanie? Ak sa postaráme o správnu izoláciu domu a zvolíme vhodný spôsob vykurovania a vykurovacieho zariadenia, môžeme výrazne znížiť mesačné náklady na vykurovanie. 1.1. Tepelná izolácia Už pri projektovaní stavby vieme výrazne ovplyvniť množstvo energie potrebnej na vykurovanie. Čím je dom členitejší, tým je jeho plocha väčšia a väčšie sú aj tepelné straty. Jedným z rozhodujúcich faktorov je aj počet, orientácia a kvalita okien. Dôležitá je však aj hrúbka, resp. kvalita tepelnej izolácie. Tepelná izolácia šetrí energiu na vykurovanie alebo chladenie objektu a tiež vo veľkej miere ovplyvňuje aj povrchové teploty vnútorných stien a okien, čím sa zlepšuje komfort bývania. Na trhu sú k dispozícii rôzne druhy izolačných materiálov (polystyrén, sklenená vlna, kamenná vlna alebo prírodné izolácie, ako je slama, celulózové vločky atď.). Hrúbka izolácie musí byť presne vypočítaná, pričom na novostavbách treba použiť izoláciu s hrúbkou najmenej 12 cm. Primeranú tepelnú ochranu stanovuje aj zákon. Prestup tepla pre obvodové steny a steny smerom k nevykurovaným priestorom môže byť najviac Umax = 0,60 W/m2K, pre okná U = 1,4 W/m2K, pre prízemie U = 0,3 W/m2K, pre šikmú strechu nad vykurovaným podkrovím 0,25 W/m2K.   Tepelné mosty Nedostatočne chránenými časťami plášťa môže budova stratiť veľké množstvo tepla, čo zvyšuje náklady na vykurovanie. Povrchy sú chladnejšie, vlhkosť sa začína zrážať, čo môže spôsobiť vznik plesní alebo dokonca poškodenie konštrukcie. Tieto miesta sa nazývajú tepelné mosty. Nimi prichádzame o energiu, náklady na vykurovanie sa zvyšujú. Problematické sú najmä rohy budov, balkóny a plochy okolo fasádnych prestupov, ako sú okná či dvere. Preto sa pri správnom zateplení celého domu ušetrí veľa na kúrení.   1.2. Vzduchotesnosť Každá budova by mala byť dobre utesnená, resp. vzduchotesná, pretože inak vzduch nekontrolovateľne uniká, čím stráca teplo a môže dochádzať aj ku kondenzácii vlhkosti vo fasádnom obklade. Budovu je možné urobiť vzduchotesnou, ak je zabezpečená dostatočne hrubá vrstva tepelnej izolácie, ak sú spoje medzi rôznymi fasádnymi prvkami a okenné a dverné otvory dobre utesnené. 1.3. Vyhotovenie energetického certifikátu Čo je energetický certifikát a prečo ho potrebujeme? Ide o dokument, ktorý nám povie, nakoľko je náš dom či byt energeticky efektívny, koľko energie strácame zlou izoláciou, oknami, tepelnými mostmi a inými stavebnými poruchami a zároveň navrhuje opatrenie na zvýšenie energetickej efektívnosti. Energetický certifikát budovy je potrebný pre novostavby, predaj nehnuteľností a niektoré prípady prenájmu. Cena energetického certifikátu Základný energetický certifikát pre rodinný dom priemernej veľkosti stojí okolo 300 až 400 EUR. Platnosť energetického certifikátu je 10 rokov, s výnimkou prípadov, keď sa na objekte vykonajú zásadné zmeny, ktoré majú vplyv na spotrebu energie, napr. montáž väčších okien, prístavba.   2. Spôsoby vykurovania Teplota v miestnosti výrazne ovplyvňuje pocit pohodlia. V zime dom vykurujeme a v lete ho musíme často chladiť. Môžete si vybrať z mnohých vykurovacích a chladiacich systémov, podľa vlastných životných potrieb, preferencií a zvyklostí, tiež podľa toho, čo je v danej situácii najvýhodnejšie. 2.1. Radiátory Vykurovanie radiátormi je vysokoteplotné vykurovanie. Radiátory je možné napojiť na vykurovací systém cez plynový podlahový alebo obyčajný sporák, kotol na biomasu, vykurovací olej alebo tepelné čerpadlo. Radiátory sú zvyčajne umiestnené pod okennými otvormi. Výhodou radiátorového vykurovania je rýchla realizácia, nízke investičné náklady, nakoľko potrubia je možné rýchlo osadiť pozdĺž stien a napojiť na existujúci vykurovací systém. Mnohí však považujú radiátory za neestetické riešenie. Navyše ide o bodové vykurovanie, ktoré je menej rozložené ako podlahové, stenové či stropné vykurovanie.   Cena radiátorov Cena radiátorov je variabilná. Najzákladnejší druh radiátorov začína na cene v priemere 20 EUR, cena za radiátory zo strednej triedy sa začína pohybovať od 50 EUR, zatiaľ čo dizajnové produkty radiátorov môžu siahať k tisícovým sumám. 2.1.1. Elektrické radiátory Elektrický radiátor sa najčastejšie používa ako doplnkové vykurovacie teleso, keď chceme dodatočne vykurovať len jednu miestnosť. Existujú dva typy elektrických radiátorov: vstavané elektrické radiátory a voľne stojace elektrické radiátory. Dostupné sú aj esteticky veľmi prepracované modely. 2.2. Podlahové kúrenie Ak chcete, aby podlaha bola vždy príjemne teplá na dotyk, podlahové kúrenie je systém pre vás. Podlahové vykurovanie je plošné vykurovanie, potrubie je inštalované v podlahe, tesne pod finálnou podlahovou krytinou. Teplo ohriatej vody sa prenáša do poteru a z poteru do priestoru. Keďže je vykurovacia plocha veľká, teplota podlahy môže byť nižšia (26 až 28 °C), preto podlahové kúrenie dobre funguje spolu s nízkoteplotným tepelným čerpadlom alebo solárnymi kolektormi. Náklady na podlahové kúrenie sú až o 15 % nižšie ako pri radiátorovom vykurovaní. Systém podlahového vykurovania má mnoho výhod: využiteľná obytná plocha je väčšia, pretože v miestnosti nie sú žiadne vykurovacie telesá. Podlahy sú na dotyk príjemne vlažné, čo je výhodné najmä v miestnostiach s keramickou dlažbou. Teplota vzduchu v miestnosti môže byť aj nižšia, pretože sálanie obvodových plôch zvyšuje vnímanú teplotu, čo predstavuje veľkú úsporu pri vykurovaní (6 až 12 %). Nevýhodou podlahového vykurovania je, že chladné miestnosti potrebujú aspoň niekoľko hodín na to, aby sa vyhriali na optimálnu teplotu.   Cena podlahového kúrenia Cena podlahového kúrenia závisí od zvoleného systému (voda alebo elektrina), povrchu a ďalších prvkov, ako sú: kotly, tepelné čerpadlá, solárne panely, atď. Za dodávku, montáž, pripojenie do rozvodnej skrine a tlakovú skúšku podlahového kúrenia zaplatíte 25 až 33 EUR/m2.   2.2.1. Elektrické podlahové kúrenie Elektrické podlahové kúrenie sa mimoriadne jednoducho inštaluje a reguluje (ovláda) a priestor sa  rýchlo zohreje. Pod keramické obklady sa inštalujú vykurovacie rohože, resp. vykurovacie siete, vykurovacie fólie sa inštalujú pod plastové a drevené podlahové krytiny. Pozitívom elektrického podlahového vykurovania je tenšia podlaha, keďže poter je tenší alebo vôbec nie je. Elektrické podlahové kúrenie je však v porovnaní s vodným o niečo drahšie a vyššia je aj energetická náročnosť, preto sa klasické podlahové kúrenie oplatí skôr pri väčších plochách.   Cena elektrického podlahového kúrenia Investícia do inštalácie elektrického podlahového kúrenia je nižšia v porovnaní s bežným podlahovým vykurovaním. Montáž je jednoduchá a rýchla, pretože nevyžaduje dodatočné stavebné zásahy do priestoru a samotný systém pohotovo reaguje. Podlahové vykurovanie je oveľa efektívnejšie, a preto je aspoň o 15% lacnejšie ako klasické vykurovanie radiátormi. Cena za meter štvorcový elektrického podlahového kúrenia sa pohybuje v rozmedzí 80 až 120 EUR/m2. 2.3. Stropné vykurovanie a chladenie Stropné kúrenie funguje podobne ako podlahové. Pri stropnom systéme je možné miestnosť vykurovať aj chladiť a oba spôsoby sa vyznačujú nízkou spotrebou energie. Stropné vykurovanie sa vykonáva tak, že sa do spodnej stavby, resp. zníženého stropu, nainštalujú špeciálne vykurovacie panely, cez ktoré sa inštalujú potrubia. Obzvlášť efektívne je chladenie cez strop, pretože studený vzduch klesá a tým rovnomerne ochladzuje celú miestnosť.   Cena stropného vykurovania a chladenia Stropné vykurovanie je cenovo dostupné, náklady na údržbu sú nízke a spotreba energie tiež.  Cena stropného vykurovania závisí od typu prevádzky (kúrenie, chladenie alebo oboje) a samozrejme od zhotoviteľa. Cena za výrobu zníženého stropu a montáž stropných vykurovacích panelov sa pohybuje v rozmedzí 25 až 40 EUR/m2.  2.4. Stenové vykurovanie Stenové kúrenie vyhrieva obvodové plochy miestností a pobyt v nich je veľmi príjemný Bežne je možné steny vykurovať vodou, ale je k dispozícii aj elektrické stenové vykurovanie. Stenové vykurovanie môže byť v suchom prevedení, potom je vykurovacie potrubie integrované do omietky alebo iných panelov. Dá sa urobiť aj v mokrom prevedení, vtedy sa potrubie pripevňuje priamo na stenu a omietne. Stenové vykurovanie je veľmi výhodné hlavne preto, že celá stena sa stáva vykurovacím telesom, vydáva teplo po celej svojej ploche. Rovnaké inštalácie sa používajú na vykurovanie aj chladenie v závislosti od ročného obdobia, stena v zime miestnosť vykuruje a v lete možno nástenné inštalácie využiť na chladenie. Stenové vykurovanie zabraňuje tvorbe kondenzátu na vnútornej strane vyhrievaných vonkajších stien. Stavba však musí byť dobre izolovaná, inak dochádza k nadmerným tepelným stratám. Finálna vrstva vykurovanej steny môže byť z akéhokoľvek materiálu  (omietka, keramický obklad a pod.), je však potrebné dávať pozor pri vŕtaní do steny, aby nedošlo k poškodeniu potrubia, resp. elektroinštalácie. Inštalácie nástenného kúrenia sa nesmú prekrývať s inými inštaláciami na stene a k stene nesmie byť umiestnený nábytok.   3. Pece (kachle), kotly a krby 3.1. Kotolňa Kotolňa je technická miestnosť v dome, v ktorej je umiestnená väčšina zariadení súvisiacich s vykurovaním, chladením a vetraním objektu. V kotolni sú spravidla vykurovacie pece (kachle), bojler na teplú úžitkovú vodu, rozdeľovač podlahového vykurovania, vnútorná jednotka tepelného čerpadla a pod. Do kotolne vedie komín, ktorý musí byť požiarne bezpečný a prístup k nemu musí byť chránený protipožiarnymi dverami. V kotolni sú všetky zariadenia, ktoré používame na  vykurovanie, chladenie a vetranie nášho príbytku.   3.2. Ohrev teplej úžitkovej vody – ohrievače vody (bojlery) Teplá úžitková voda je nevyhnutná pre každú domácnosť. Rozlišujeme lokálny ohrev vody a ústredný ohrev vody. Častejšie je ústredné kúrenie, kde sa voda ohrieva a akumuluje v bojleri. 3.3. Kachle na biomasu Na vykurovanie domu je k dispozícii viacero druhov biomasy z energetických závodov, drevnej biomasy či biologického odpadu. Ako biopalivo sa používa drevo, slama, rýchlorastúce energetické rastliny, bioplyn či bionafta. 3.3.1. Najlepšie pece na drevo Pec resp. kotol na drevo je jedným z najlacnejších spôsobov vykurovania. Pre optimálne spaľovanie je potrebné dbať na to, aby bolo drevo suché (vlhkosť 10 až 20 %). Kachle na drevo sú jedným z lepších riešení, ak máte k dispozícii drevnú biomasu.